Ako to prebiehalo

V sobotu sme začali odpratávať popol po našom dome. Je to veľmi smutná práca. Vyhrabete z popola niečo, čo bolo voľakedy súčasťou vášho života a teraz je to len bezcenná haraburda - kúsok zimného kabáta, ktorý som si ušila a milovala nosiť ho; kúsok šálky, z ktorej som v ten strašný večer pila čaj; zhorené zbytky knihy, ktorú som mala rozčítanú ..... 

S popolom mizol aj kus života. Odteraz sa náš život bude deliť na "predtým" a "potom". Pri každom kúsku, ktorý mizol v kontajneri, som si musela opakovať dokola: "Je to len vec!"

Prišli nám pomôcť priatelia aj známi. Aj napriek sychravému počasiu práca išla rýchlo a do večera bol popol z veľkej časti odstránený z podlahy. V kontajneri zmizli aj zbytky vecí, ktoré ešte nedávno tvorili náš domov. Keď už zostali len torzá stien a bývalá podlaha, konečne sa vytratil aj trýznivý pocit zo straty domova. Už tu bol len priestor, ktorý treba vyčistiť pre nový dom.

Prišli ďalšie dni a my sme každý deň pracovali na spálenisku. Niekedy s pomocou duhých ľudí, niekedy len sami. Bolo treba odstrániť steny, ktoré oheň nestrávil; vytrhať podlahy, aby sme mohli miesto nich dať nové; rozobrať terasy, ktoré požiarnici "zachránili" pred úplným zhorením. Večer sme chodili "domov" špinaví, začmudení a hlavne unavení. 

Ale pomaly sa dostávame do bodu zvratu - končí sa upratovanie a začíname stavať!