Vodná hydina

Kačky na rozdiel od sliepok sú viac spoločenské. Držia sa väčšinou v kŕdli, aj keď sa občas stane, že niektorá kačička sa vydá svojou cestou.

Kačací národ si mimoriadne ctí tradície. Chovali sme kačky v malej ohrade kým nepodrástli a potom sme ich chceli zahnať na iné miesto. Aj keď sme na ohrade otvorili bránku, neboli ochotné prekročiť pôvodnú hranicu a vyjsť do priestoru za bránkou. Trvalo to dosť dlho, kým jedna z nich nabrala odvahu a vyšla z ohrady. Potom ju už nasledovali aj ostatné. Ale keď mohli, aj po dlhšom čase sa vracali do svojej malej ohrady. Nuž čo – tradícia je tradícia! 

Taká intímna záležitosť: párenie sa kačíc a husí.

Keď sa kohút pári so sliepkou, vyskočí na ňu, vyšticuje ju, znásilní a ide ďalej. Sliepka sa len otrasie a nabudúce sa snaží ísť kohútovi z cesty. Ale vodná hydina – to je iná káva. Káčer aj gunár sa dlho chystajú na sexuálny akt. Svoj zámer dajú partnerke najavo tak, že ju „láskyplne vyšticujú“. Z tohto prejavu náklonnosti samička pochopí, čo má nasledovať. Pokorne si sadne na zem a samček sa snaží na ňu vyliezť. Nakoľko vodná hydina má klzké perie, podarí sa mu tak asi na piaty raz. Keď už je konečne na svojej partnerke, má ďalší problém: udržať sa na nej za ten čas, čo prebehne párenie. Ak sa zošmykne skôr, celá procedúra začne odznova. A keď už konečne dôjde k spáreniu, kačička alebo husička idú do vody a dôkladne sa umyjú. Káčer alebo gunár ešte dlho lapajú po dychu, ale ani tento veľký výkon ich neodradí od toho, aby nehľadali vo svojom okolí ďalšiu samičku.