Ak sa rozhodnete bývať mimo inžinierskych sietí vždy sa vám vynorí otázka: Ako si zabezpečiť teplo v dome?
Možno sa to javí ako triviálna záležitosť, ale ak vaše bývanie bude odrezané od plynu a obmedzený bude aj odber elektriny, potom treba tuho porozmýšľať, ako prežijete zimu.
My sme sa rozhodli presťahovať sa do lona prírody začiatkom leta. To sme ešte nemuseli riešiť otázku kúrenia. Leto prešlo, nastúpila jeseň a keďže sa nám nechcelo naspäť do paneláku, povedali sme si, že vyskúšame ostať do zimy. Zaobstarali sme kachle - peterky a dali ich do obyvačky, ktorá vtedy zároveň slúžila aj ako spálňa. Bolo to trochu otravné - zakladať oheň a čistiť kachle od splodín, ale bola v tom aj romantika. Vedeli ste, že tento druh tepla je úplne iný, ako z radiátorov? Je to "láskavé" teplo; vyvoláva vo vás pocit vzťahu. Vy sa staráte o to, aby oheň mal čo stravovať a na oplátku vám oheň poskytuje pocit tepla, útulnosti a bezpečia. Radiátorové teplo je neosobné.
Ako prichádzala prvá zima, stále sme ostávali na našej samote. Keď sme deťom dorobili izby a pre nás spálňu, museli sme riešiť už aj vykurovanie ďalších miestností. Vtedy sme zriadili ústredné vykurovanie. Kotol na pevné palivo, radiátory v izbách a naše útulné peterky išli bokom. Ale sme sa nevzdali živého ohňa - postavili sme v obývačke krb. Vtedy už bolo jasné, že sme s panelákom skončili nadobro. Tam, kde máte svoje vlastné ohnisko - tam ste doma. Bolo to úžasné, keď sme si prvýkrát zakúrili v krbe. Trošku vadil smrad z vypaľovania farby, ale krásne plamene za sklom to vykompenzovali. Akurát sme zistili, že náš krb má obrovskú kapacitu: keď sme si v ňom zakúrili, okamžite vyletela teplota v byte na krásnych 30°C. Takže "krbujeme" len vtedy, keď nebeží ústredné kúrenie - to znamená koncom jesene, začiatkom jari a potom príležitostne: na vianoce, alebo keď si chceme vytvoriť príjemnú atmosféru ....
Druhý krb sme postavili aj v hosťovskom byte a aj napriek tomu, že je podstatne menší, ako náš prvý, dokáže vyvinúť také množstvo tepla, že pri jeho prevádzke treba mať otvorené aj okno - aspoň jedno, niekedy aj viac.
Zimy na miestach, kde nie je iný zdroj tepla len ten, ktorý vytvoríte vy, bývajú aj kruté. V meste vytvárajú teplo všetky domy, ale uprostred prírodného prostredia vás obklopuje len to teplo, ktoré vytvárajú prírodné zákony. Miesto, kde žijeme, sa nazýva Studená dolina. Keď sme tu začali bývať, pochopili sme, odkiaľ sa ten názov zobral. V zime je bežná teplota vonku -20°C a každoročne sa nám stáva, že v máji - dokonca aj v júni nám slabé mráziky spália všetko, čo kvitne a my prichádzame o úrodu ovocia aj zeleniny. Zem nám zamŕza do značnej hĺbky a každú zimu hrozí, že zamrzne aj vodovodné potrubie. Ak sa to stane v miestach, na ktoré máme prístup, potom prichádza na rad teplovzdušná pištoľ. Horšie je to vtedy, keď vodovod zamrzne v potrubí, ktoré je pod zemou - to by sme museli čakať na vodu do pozdnej jari.
Zima ohrozuje nielen nás, ale aj ďalšie živé tvory - hlodavce, hmyz - ktoré zistili, že útočisko nájdu v dome - v našom dome! To znamená pre nás toľko, že akonáhle začínajú na jeseň klesať teploty, všetko živé z okolia sa snaží dostať sa do nášho domu. V novembri začína invázia myší, piskvorov, kún a podobných tvorov a nám neostáva iné, ako odolávať ich snahe udomácniť sa v rôznych častiach a kútoch nášho domova. Ale znova príde jar a všetci sa rozlezú do polí a lúk a náš dom je znovu len náš.
